Jeden známy, ktorého poznám 23 rokov, mi pred minulými voľbami ukázal spis Gorila. On sám pracoval v SIS za Pittnera a Magala ho nechal vykopnúť. Neviem vlastne, prečo to urobil. Ale je to úplne jedno.
Odvtedy už nič nebolo také ako predtým. Celé dni som nemohol spať a akceptovať fakt, že všetky slovenské „štandardné" strany sú zlodejskými monštrami. Že nimi oligarchovia mávajú ako pajácmi. Že napríklad len dvaja náhodne vybraní (nahraní) štátni predstavitelia si za pomerne krátke obdobie mali nakradnúť pol miliardy. Že naša demokracia je z veľkej časti ilúzia a podvod.
Začal som sa na Gorilu pýtať ľudí okolo seba. A zistil som šialenú vec - skoro všetci o tom vedia! Ako bývalý novinár mám mnoho známych medzi politikmi naprieč spektrom. Ich reakcia na spis Gorila bola takmer rovnaká: „Jasné počuli sme o tom, poznáme to. To je stará vec. S tým sa nič neudeje, lebo by to spláchlo všetkých."
Ja im na to: „Preboha, veď to sú brutálne zločiny - rozkrádajú sa miliardy!" Modré odpovede zneli: „Dobre, ale mi to robíme umiernene a Smer kradne ešte viac." Červené: „To je problém modrých, my sme neprivatizovali a v našej vláde kradla SNS." Hnedé odpovede boli takéto: „To je problém modrých a červených, aj keď nevylučujeme, že individuálne aj naši kradnú." Policajt, ktorého som sa na to pýtal: „ V polícii a prokuratúre to nemá šancu." A napokon viacerí novinári: „Počuli sme, poznáme, ale nikto nám to neuverejní."
Zostávali 120-nápadoví. Hovorili o boji proti korupcii. Tí si Gorilu pred mojimi očami osobne prevzali a... nestalo sa nič. Teda vlastne áno, išli s nimi vládnuť.
To ostatné už poznáme všetci. Hnus. Ale aj nádej. Ak sa s Gorilou nevyrovnáme ako hrdý a slobodný národ, nečaká nás nič dobré. To, že sa nám to podarí, spoznáme všetci veľmi ľahko - keď konečne prvý vysokopostavený politik skončí v base.
